"Podľa odporúčaní Svetovej zdravotníckej organizácie by každý z nás
mal ročne skonzumovať 220 kilogramov (kg) mlieka a mliečnych výrobkov.
Na Slovensku je priemerná ročná spotreba len na úrovni 173,6 kg na osobu
a rok. Je to nižšie číslo, avšak pozitívne je, že rokmi narastá. Pred
desiatimi rokmi bola totiž spotreba mlieka a výrobkov z neho o 20 kg na
osobu a rok nižšia," konštatovala riaditeľka SZPM Margita Štefánikova.
"Výrazne stúpla spotreba napríklad pri syroch a tvarohu, a to o štyri
kilogramy na rok a obyvateľa od roku 2009. Zvýšenú obľubu zaznamenávajú
aj kyslomliečne produkty, kde spotreba stúpla o asi päť kilogramov na
osobu a rok. Spotrebitelia tiež častejšie siahajú napríklad po masle," vysvetlila generálna sekretárka SMZ Jana Planková.
Podpora zvýšenia záujmu o slovenské mlieko a mliečne výrobky je už roky
snahou Mliečneho fondu, do ktorého prispievajú slovenskí prvovýrobcovia a
spracovatelia mlieka od jeho založenia v roku 2008. Zo zozbieraných
finančných prostriedkov potom realizujú propagačné a informačné kampane
na zvýšenie spotreby mlieka a mliečnych výrobkov pôvodom zo Slovenska.
Slovenskí prvovýrobcovia a spracovatelia mlieka v rámci osláv
Medzinárodného dňa mlieka pripravili päťtýždňový edukačný mliečny kvíz
pre všetky vekové kategórie.
"Mliečny kvíz propaguje slovenské mliečne výrobky. Zameriava sa na
rozpoznanie slovenských mliečnych výrobkov od tých zahraničných, ktoré k
nám cestujú stovky až tisíce kilometrov. Niektoré otázky nabádajú
spotrebiteľov zamyslieť sa nad pôvodom mlieka, nad prácou chovateľov
dojníc a mliekarov, čo vedie aj k poznaniu, že mlieko nepochádza zo
supermarketu, ale vyžaduje si neľahkú prácu ľudí. Absolvovaním mliečneho
kvízu si môžu spotrebitelia nielen overiť svoje znalosti z oblastí
prvovýroby a spracovania mlieka či mliečnych výrobkov, ale môžu, navyše,
získať aj zaujímavé ceny," uviedla marketingová manažérka Mliečneho fondu Gabriela Bugyíková.
Zatiaľ čo záujem o spotrebu mlieka a mliečnych výrobkov v SR pomaly
rastie, sebestačnosť Slovenska v produkcii, najmä surového kravského
mlieka sa podľa mliekarov znižuje. Príčinou je podľa nich úbytok dojníc
aj celých chovov, ktoré už nedokázali ďalej fungovať v pomerne zložitom
konkurenčnom boji so zahraničnými producentmi. Tí sú z dôvodu vyšších
národných podpôr často zvýhodnení. Aj preto chovatelia dojníc, rovnako
ako mliekarenské spracovateľské podniky apelujú na štát, aby sa pri
príprave budúcej spoločnej poľnohospodárskej politiky zameral aj na
podporu živočíšnej výroby, mliečnych fariem a investície do
spracovateľských prevádzok.